My, rybári ,sme nútení sa utiahnuť na miesta, ktoré nám ostávajú medzi takýmito obrovskými stavbami a snažíme sa aspoň tu využiť každú rybačku na to, aby sme sa prebojovali na prekážkovom dne k záberom akejkoľvek ryby . Dunajské dno je terén, ktorý je v každom úseku komplikovaný a my samozrejme vyhľadávame pokojnejšie miesta, ako zátoky a Dunajské ramená, kde je ryba v podstate celoročne a postupom času sa nám určite podarí oklamať nejakého dravca .Veľké ryby nad 80cm sú už prešpekulované a nie je jednoduché prísť im na stopu, alebo zistiť ich pravidelné loviská, či neresiská na tak veľkej ploche a rozlohe , akú má Dunaj. Skôr by som sa zameral najprv na menšie zubáče. Zubáče volžské, majú tie isté loviská a potrebujú tie isté podmienky na prežitie na rieke, ako zubáče súrodeneckej podoby. Základom takéhoto úspešného lovu, je tak ako pri inom dravcovi, zistiť zdržovanie sa rybičiek(potravy), v danej oblasti.
Rok 2014 mi dal ohľadom zubáčov na rieke veľké poznatky, ktoré využívam počas celého roku s úspechom a taktiky pri zubáčoch ostávajú stále úspešné. Ich dokonalé vedenie je pre mňa stále veľkým otáznikom, kedy len malá zmena vedenia nástrahy dokáže presvedčiť rybu k záberu. Strmé brehy sa mi osvedčili počas rybačiek cez sezónu v lete, kde volžáky často číhajú na malé rybky schovávajúce sa v burinách a pobrežnom poraste, či medzi veľkými kameňmi okolo Dunajských brehov. Zubáč volžský loví v určitú hodinu tak ako aj zubáč veľkoústy. Ak niekto nevie rozdiel medzi týmito zubáčmi, tak zubáč volžský nemá dva veľké zuby zo spodku a z hora v prednej časti tlamy. Všetko sú to menšie ryby do 40cm a táto veľkosť je už obdivuhodná a zaslúži si uznanie. Ani zubáče volžské nemajú problém zaútočiť aj na 12cm voblery, pričom ich veľkosť dosahuje len o 7cm viac ako vobler, takže aj v malom telíčku sa pri dokonalom vydráždení a rybárovej práce s nástrahou dokáže nakopiť hora adrenalínu. Aj malý volžák vie narobiť pekné šplechoty na hladine a tak nás nakopnúť k ešte väčšiemu adrenalínu, ako pri vedení malých voblerov, kde očakávame skôr malé dravce ako kapitálnejšiu rybu.
Aj keď malá nástraha neznamená malé ryby. Miesta výskytu zubáčov volžských netreba predstavovať a každá prekážka či nerovnosť môže byť tým pravým miestom na číhajúceho malého riečneho dravca. Podobnej veľkosti ako volžák, sa dožíva aj ostriež, aj keď v poslednej dobe sa nestačím diviť, aké krásne ostrieže chytajú na našich Slovenských vodách naši Slovenskí rybári. Zubáč volžský je aktívny počas celého roku a nevšimol som si pri mojich výjazdoch, že by bolo ročné obdobie, ktoré by narúšalo ich aktivitu. Skôr by som povedal, že počas zimy je ich aktivita na vrchole a tak ako aj iné dravce, sa ťahajú za rybkami .Ja sa snažím dravce loviť iba prívlačou , ale miesta zo spomaleným prúdom nám umožňujú loviť zubáče aj na iné techniky. Stačí pripraviť filetu, alebo malú rybku a vydržať, dokým si hladný dravec nájde nami ponúkanú nástrahu.
Aj pri tejto technike, je to o trpezlivosti, lebo zubáč je vždy len zubáč a trafiť mu hodinu v dni, kedy je jeho aktivita najvyššia nie je jednoduché, takže presedieť tu celí deň bez záberu je v podstate bežná vec, z ktorou musí byť zmierený každý Dunajský lovec , ešte pred tým, ako sa vyberie na rybačku na Dunaj .Každý rybár, ktorý má trpezlivosť, má aj výsledky. Tým myslím trpezlivosť v hľadaní rýb, nielen v tom ísť k vode a čakať kedy dravec zaloví na moju nástrahu, ale urobiť všetko pre to, aby som ako lovec rybu našiel aj bez sonaru z brehu a nemusel sa na vode ukazovať celému okoliu, kde je vhodné miesto na rybačku. Brehy a dravce, to je jedna zo zásadných vecí, ktorých sa treba držať na rieke a ak si len jeden rybár zoberie niečo z tohto krátkeho článku, verím, že bude rád, že je časom dravcom čo raz bližšie na stope.
