Bolo poludnie a ja som sa rozhodoval kam vyrazím na nočnú rybačku. Nakoniec som sa rozhodol pre malý kanál, ktorý už dobre poznám a kde som už niekoľko sumcov ulovil. Balím si teda veci do auta a vyrážam. Idem o niečo skôr ako som navyknutý, pretože si musím ešte nachytať nástrahové rybky. Cesta na kanál vedie cez pole, ktoré je po nedávnom daždi dosť rozmočené a len tak-tak sa mi darí autom prejsť. Po príchode na miesto sa púšťam do lovu nástrahových rýb. Akosi sa im ale dnes nechce, no asi po hodine mám prvý nesmelý záber.
Zaseknem, po chvíli mi je jasné, že na druhom konci je kapor. Podľa ťahu vyzerá, že dosť pekný. Po chvíli mi ale zašiel do spadnutého stromu a ja prichádzam nielen o rybu, ale aj o celú montáž. Rýchlo robím nový nadväzec a chytám ďalej. Z diaľky počujem ako sa blíži búrka. Najradšej by som si už chystal prúty na vyvezenie, ale stále ešte nemám nástrahové ryby. Počas ďalšej hodiny sa mi podarilo uloviť jedného pleskáča a cca 20 cm jalca hlavatého. Nie je to nič moc, som navyknutý v lete dávať väčšie nástrahové ryby, ale aspoň mám čo napichnúť na háky. Stále ma ale znepokojuje blížiaca sa búrka. Pole je už dosť podmáčané. Keď ešte zaprší, ráno sa u odtiaľto nedostanem. Nakoniec sa rozhodujem zbaliť veci a presunúť na rieku Moravu.
 |
 |
Nad miestom sa dlho rozhodovať nemusím, nakoľko daný úsek rieky bol v minulosti zregulovaný a po celej svojej dĺžke je hĺbka vody takmer všade rovnaká. Výnimkou je asi 100 m dlhý nad splavom, kde je voda hlbšia, ale tieto miesta sú veľmi navštevované rybármi a to nie je to, čo ja hľadám. Preto som zostal na mieste, ktoré nebolo v podstate ničím zaujímavé. Voda hlboká maximálne 170 cm a vo vode žiadne výrazné prekážky. Takto to ale vyzerá v celom úseku rieky kam chodievam chytať. Brehy vysypané veľkými kameňmi, stromy by ste u vody hľadali len veľmi ťažko a už ako som spomínal, takmer všade veľmi plytká voda.
Je až neuveriteľné ako človek dokázal zničiť v minulosti tak krásnu rieku je hneď pod brehom aspoň ako-tak hlboká voda. Keď už som vyvážal druhý prút, všimol som si, že na jednom mieste, priamo uprostred rieky sa voda akosi zvláštne točí akoby skoro stála. Išiel som sa na to miesto pozrieť. Keď už som bol na mieste, zakopol som pod vodou o starý peň stromu, ktorý vyčnieval asi meter odo dna a vytváral akési zátišie. To bol ten dôvod, prečo bola voda taká pokojnejšia. Toto miesto ma dosť zaujalo a preto som sa rozhodol, že druhý prút nastražím práve tu. Prúty boli teda vyvezené, ešte pripnem roľničky, pripravím signalizátory a vychutnávam si pokoj u vody. Volám ešte kamarátovi Ivanovi, ktorý zasa chytá na inom revíry. Zisťujem ako sa mu darí a idem si ľahnúť.
 |
 |
Uprostred noci ma prebúdza zvuk roľničky a následne signalizátora. Záááber a práve na prút ktorý som vyviezol do stredu rieky. Snažím sa čo najrýchlejšie vymotať zo spacáku a bežím k prútu, ten sa medzi tým narovnáva, čo znamená len jedno. Sumec odtrhol trhací vlasec. Uchopím prút do rúk, rýchlo namotávam voľnú šnúru a silno zasekávam. V tom okamihu začína boj kto- z koho. Zo začiatku som si nemyslel, že mám na prúte až tak veľkého sumca, ale po chvíli , keď už začína bojovať všetkou svojou silou, je mi jasné, že na druhom konci mám ozajstného kráľa rieky. Keď už ho mám pretiahnutého takmer pod nohami, vyráža a je nemožné ho zastaviť. Vpláva na druhú stranu rieky, odkiaľ ho k sebe zasa priťahujem, ale všetko sa odohráva na novo. Ruky aj nohy sa mi neskutočne triasli a srdce som mal hádam až v krku. Pomaly, ale isto mi ubúdali sily, opieram sa do prúta celou svojou silou čo ešte mám.
Boj už trvá vyše 20 minút, no sumec nejaví ešte žiadne známky únavy, ale ja už mám dosť. Zdolávanie je o to náročnejšie, že sa nemôžem poriadne zaprieť nohami, nakoľko stojím na veľkých a aj v dosť ostrých kameňoch, ktoré sú ešte k tomu aj nestabilné. Keď už po niekoľký krát pritiahnem sumca k sebe, púšťa sa zasa dolu prúdom v tesnej blízkosti brehu. V tom momente začínam mať už ozaj strach že o rybu prídem z dôvodov značného množstva zosypaných kameňov. Bojím sa aby mi o ne neprerezal šnúru. Nič také sa ale našťastie nestalo a keď už aj môj súper stráca svoje sily, pritiahnem ho k sebe, plesknem po hlave aby sa maximálne upokojil a ja si ho mohol poriadne prezrieť. Jedno mi je ale jasné. Po tak strmom brehu ho sám na breh nedostanem.
 |
 |
Čo teraz? Sú dve hodiny ráno, volám kamarátovi Ivanovi, oboznamujem ho so situáciou. Ivan neváha a hovorí mi aby som vydržal, že stiahne prúty a príde ihneď za mnou. Asi o 20 minút vidím ako sa blíži auto, je to Ivan. Poviem vám, som rád, že mám takého kamaráta a rybárskeho parťáka, ktorý ma nenechá v štichu. Dohadujeme sa, že ja pôjdem do vody a podám sumca Ivanovi a pritom ho budem stále zospodu nadvihovať aby sa neporanil o kamene. Po chvíli ale zisťujeme, že so sumcom si neporadíme ani dvaja. Zvážime teda, že sumca len na rýchlo zmeriame vo vode, odstránim mu hák a šetrne uviažem do rána. Ráno som volal ešte ďalších kamarátov, ktorí prišli na pomoc. Sumca ešte vo vode dávame do veľkej celty a opatrne vynášame hore strmým brehom. Spravíme rýchlo pár fotografií a ide sa späť do vody. Váženie vynechávam, nechcem ho zbytočne trápiť. Pár fotografií si urobím ešte vo vode a púšťam tohto kráľa späť do jeho domova.
Pravdepodobne to je jeden z posledných kráľov tohto úseku rieky. Každým rokom viac a viac sledujem ako populácia sumcov odtiaľto mizne, či už väčšie alebo menšie sumce. Určite to má za následok aj regulácia rieky, ktorá v dnešnej dobe už neposkytuje rybám dobré podmienky na rozmnožovanie a rast. ALE! Na vine sme aj my, rybári, konkrétne tí, ktorí si myslia že každý sumec patrí do mrazničky bez ohľadu na to aký je veľký. Chráňme si preto kráľov našich vôd aby mohli aj naše deti a deti našich detí rozprávať a písať napríklad aj takéto články.
Autor: Damir Crla
