Ukázal som mu výbavu aj zásoby boilies. Poprosil ma, či by som s ním nešiel nasledujúci víkend na ryby a hlavne aby som ho naučil preňho novému spôsobu lovu. Jeho zaujatie ma nadchlo a s návrhom som hneď súhlasil. Dohodli sme sa, že výpravu uskutočníme na spomínanej lokalite, ktorá nie je revírom a tak nás nebude obmedzovať vyťahovanie udíc kvôli obmedzenej dobe lovu zo zákona. V priebehu týždňa sme zašli k vode niekoľkokrát. Najprv kvôli výberu miesta a sondovaniu dna. Vybrali sme super miesto, ktoré bolo obklopené z jednej strany brehu kalným jazerom a z druhej strany bolo čisté jazero. K dispozícii som mal štyri prúty, z toho dva staršie som požičiaval Ľubovi. Rozhodol som, že dve montáže potom poputujú do kalného jazera a dve do čistého. Ďalšie dva razy sme boli miesta v kalnom a čistom jazere kŕmiť. Na kŕmenie som použil pelety halibut a boilies dirty devil, na ktoré som aj chytal počas celej výpravy. Ešte čo sa týka rýb musím spomenúť, že sa sem nedostali len tak náhodou. Otec mi vravel o týchto jazerách, že boli začiatkom 90.-tych rokov rybárskym revírom. Takže miestna organizácia sem nasadila ryby a tie tam sú a reprodukujú sa do dnes. Majiteľom je a bola však ťažobná spoločnosť a po krátkej dobe z tohto rybárskeho revíru zišlo. Neviem prečo sa tak udialo a stala sa z neho divoká voda.
V piatok po práci som skontroloval ešte raz všetky veci a pomaly vyrazil k vode. Čo sa týkalo prístupu k nášmu miestu, bolo to trochu komplikované. Auto som nechával na druhej strane lesa, kde chytala partia kamarátov. Mali v pláne chytať do nedele, tak ako ja s Ľubom. Najskôr som nafúkal čln, nahádzal, alebo lepšie povedané poukladal doň všetky veci. Potom som s nimi prehodil pár slov a vyrazil. Keďže nemám motor, tak mi plavba trvala 40 minút. Bolo to spôsobené aj tým, že som stratil prehľad na vode a nevedel som nájsť cestu k danému jazeru. Tie cez ktoré som sa plavil boli medzi sebou prekopané, ale v poslednom ma oklamalo rákosie, ktorého bolo na vode viac než dosť. Musel som vyjsť na breh a zorientovať sa. Našťastie sa mi podarilo nájsť správnu cestu a to aj vďaka jednému pánovi rybárovi, ktorý mi poradil. Už z diaľky vidím Ľuboša. Ako som prišiel bližšie, neodpustil si „vtipnú“ poznámku na úkor môjho orientačného zmyslu. Na oplátku som mu na vykladanie podával tie najťažšie veci J . Ako prvé sme rozložili bivak a potom prišli na rad udice. Ukázal som mu základné uzly a montáže, ponapichovali sme boilies a mohli sme ísť na vodu.
 |
Keď sme všetko spoločne nachystali a povyvážali, mohli sme si dopriať odmenu v podobe grepového radlera .
 |
Dlho do noci sme sa rozprávali a okolo 23.-tej hodiny sme išli spať. Presne o polnoci sa ozval Ľubošov pípak, ale bolo to len také jedno pípnutie, po ktorom zostalo úplné ticho. To ticho vydržalo do štvrtej hodiny rannej, kedy nás zobudil opäť ten istý pípak. Vybehli sme z bivaku a Ľuboš chytil prút do ruky. Po chvíli zdolávania sa ryba dostala do prekážky a nedalo sa robiť nič iné ako ísť zdolávať z člna. Keď sme prišli nad rybu, bola dosť zamotaná v zelinách a mali sme obavy, že ju stratíme. Ľuboš mi podal prút do ruky v nádeji, že ja ako skúsenejší rybár ju z toho vymotám. Zobral som to teda všetko do vlastných rúk a po pár manévroch s prútom som rybu dostal von z prekážky. Udicu som vrátil Ľubovi so slovami: „ Uži si ten krásny súboj, ale nepúšťaj ju späť do prekážky“ . Po chvíli sme konečne uvideli, s kýmže to máme česť. Tesne pod hladinou sa objavilo telo nádherného šupináča. Dal nám zabrať ešte dobrých 10 minút, kým sme ho dostali do podberáka. Tento šupík mal 87 cm a 9,6 kg čistej váhy.
 |
Ľuboš so svojím prvým veľkým úlovkom.
 |
Urobil som zopár fotiek na pamiatku. Nasledovalo nastriekanie rany po vpichu háčikom a púšťanie späť do vody. Všetko som Ľubovi vysvetľoval a pritakával mu, že starostlivosť o úlovok je to najdôležitejšie. Ani púšťanie do vody sa nezaobíde bez mojich poznámok, že kapra musí chvíľu držať, aby sa po takom súboji a fotení zorientoval. A keď naberie trochu síl, tak mu sám naznačí, že ho môže pustiť.
 |
Počas dňa som dúfal, že sa ozvú pípaky aj z kalného jazera, ale márne.
 |
Tak nám nezostávalo nič iné, ako počkať na noc a čakanie sa vyplatilo. Zhruba okolo druhej zaznel môj pípak z čistého jazera. Po chvíli sa vo svetle čelovky objavuje malý cca 30cm sumec. Hneď ako som mu vytiahol háčik mi vyskočil z ruky, chvostom mi pleskol po nose a utiekol do vody . Nahodil som návnadu späť do vody a šiel spať. Ráno o siedmej prišiel ďalší záber z toho istého miesta, ale po chvíli zdolávania sa mi prút z ničoho nič narovnal a ryba bola fuč. Podľa všetkého to bola šťuka, ktorej okrem sumca zachutilo boilies dirty devil, v kombinácii s neon pop-up cesnakovej príchute vampire garlic. Do obeda sa nič významné neudialo. A tak sme sa pobalili a šli spokojní domov k neskorému obedu.
Za team Radical Slovakia , Rudolf Velický
