KAPRARINA - 2. Biologická stránka kapra

KAPRARINA - 2. Biologická stránka kapra
2.1 stavba tela

Najstarším domovom kapra ako samostatného druhu Cyprinus Carpio je oblasť Ázie,
Čierneho mora a povodia Dunaja. Odtiaľ sa kapor rozšíril takmer do celého sveta. Rozoznávame 4 poddruhy kapra:
- Cyprinus Carpio Carpio
- Cyprinus Carpio Aralensis
- Cyprinus Carpio haematopterus
- Cyprinus Carpio Viridiviolaceus

Korene chovu kapra siahajú až do doby pred 2500 rokmi.

Rast kaprov je veľmi rozdielny na podmienkach. Všeobecne sa dá povedať, že rast v teplejších klimatických podmienkach je samozrejme rýchlejší, ale to je všeobecne známa vec. Podobne to je aj s vekom kapra pričom sa v európskych podmienkach dožíva 30 a viac rokov a dosahuje váhy až do 45 kg. Kapry patria medzi stavovce, ktoré sú tvarom a ústrojmi trvale prispôsobené k životu vo vodnom prostredí, ich telo sa skladá z hlavy, trupu a chvosta.

Tvar tela je u divokého kapra nízky, pretiahnutý a na priereze takmer kruhovitý. Okrem tohto tvaru existujú aj iné druhy kapra. Telo, okrem hlavy, je u divokého kapra    pokryté veľkým šupinami podľa jednotlivých častí tela. V súčasnej dobe rozoznávame 4 druhy šupinatosti:

Šupinatý kapor, lysý kapor, riadkový kapor a hladký kapor. Medzi trupom a hlavou sú na každej strane tela žiabrové otvory, ktoré sú zakryté pohyblivým viečkom nazývaným škrela. Ústa kapra sú mierne spodné, vysunovateľné s dvoma pármi fúzov. Na trupe kapra sú umiestnené orgány pohybu, plutvy, ktoré sú párové a nepárové. Celé telo kapra je pokryté kožou, ktorá je ochranným obalom. Pokožku tvorí 10-30 vrstiev buniek, hrúbka kože je najsilnejšia na bruchu a najtenšia na žiabrových viečkach. Veľké množstvo žliaz v pokožke zabezpečuje produkciu slizu, ktorý spôsobuje hladkosť rybieho tela a tým chráni povrch tela pred poškodením a následnou infekciou. Kapor má tenké okrúhle šupiny, ktoré sa navzájom prekrývajú. Na vonkajšej strane vyčnievajú hladké plochy, ktoré nazývame cykloidné šupiny. U kruhových šupín sú dobré viditeľné letokruhy, podľa ktorých sa môže určiť vek ryby.  Vek ryby sa určuje podľa riedkych a hustých kruhov na šupine a to tak, že riedke krúžkovanie zodpovedá letnému obdobiu a zhustené krúžkovanie zodpovedá zimnému obdobiu, kedy kapor nerastie. V koži rýb sú ešte ďalšie zmyslové ústroje, nervové vlákna, ktoré vystupujú ako nervové zakončenia medzi bunkami pokožky a registrujú zmenu teploty okolitého prostredia. Ďalej sú v koži po celom tele, najviac však na hlave v ústach, fúzoch, nervové zakončenia spojené s ďalšími bunkami do receptorových teliesok, ktoré vystupujú ako chuťové čidlá.

Kostra tvorí oporu celého rybieho tela a delí sa na kostru lebky, chrbtice a kostru plutiev.

Svalstvo ako zdroj pohybu rýb rozdeľujeme na svalstvo telové (somatické) a svalstvo vnútorné, ktoré je označované tiež ako orgánové. Hlavným pohybovým a najmohutnejším svalom je podkožný bočný sval. Dýchanie rýb umožňujú priečne pruhované svaly hlavy, ktoré umožňujú pohyb žiabrových oblúkov. Hlavové svaly taktiež umožňujú príjem potravy u kapra.

Neodmysliteľnou súčasťou kapra je jeho zmyslové ústrojenstvo, na základe ktorého reaguje na podnety v prírode, a tiež na naše podnety – súčasť športového rybolovu. Ako prvé je zrakové ústrojenstvo. Je vyvinuté do vodného prostredia preto na ňom nenájdeme viečka a ani slzné žľazy. Skladá sa z rohovky, dúhovky, spojivky, šošovky a Hallerovho zvončeka.

Ktorý slúži k zaostrovaniu zraku. Ryby vidia zhruba na vzdialenosť 5 – 10 m. Oko je pohyblivé a je jedným zo základných ukazovateľov zdravotného stavu ryby.

Čuchové ústrojenstvo je tvorené čuchovými jamkami, v ktorých sú čuchové bunky. Pri plávaní rýb voda preteká cez čuchové jamky pričom sa dotýka čuchových buniek, ktoré signalizujú čuch. Kapor cíti vo vode na veľmi veľkú vzdialenosť aj veľmi slabé roztoky.

Ucho kapra sa skladá z troch polkruhovitých chodieb , v ktorých sú uložené 3 vápenité telieska nazývané otolity alebo statolity. Statolity pomáhajú rybám udržiavať rovnováhu a dá sa nimi určovať  vek ryby. Rybie ucho je dosť primitívne , ale je známe, že počuje pomerne dobre a dokáže rozpoznávať rôzne vlnové dĺžky a kmitočty.

Čo sa týka chuťového ústrojenstva kapra , kapor má chuťové bunky, ktoré sú umiestnené

mimo ústnu dutinu na fúzoch a na koži po celom tele.

Hmat tvoria citlivé bunky, ktoré sú umiestnené na koži v podobe hmatových pupencov a hlavne na fúzoch.

Postranná čiara je zvláštnym zmyslovým orgánom u rýb, a je právom nazývaná ako šiesty zmysel. Je to akýsi kanálik vyplnený slizom, v ktorom sú čivné bunky. Toto ústrojenstvo slúži rybám k prenášaniu vnemov o prúdení vody, otrasoch, zmene tlaku, čo im umožňuje takmer dokonalú orientáciu vo vodnom prostredí aj v tme, alebo v nepriehľadných vodách. Zároveň ochraňuje ryby pred prípadnými predátormi, prekážkami alebo slúži k orientácii v hejne.

Dýchanie kapra je zabezpečené pomocou žiabier, ktoré majú za úlohu privádzať kyslík a odvádzať oxid uhličitý a čpavok. Žiabre tvoria žiabrové plátky, ktoré sú umiestnené na žiabrových oblúkoch. Sú popretkávané krvnými vlásočnicami, ktoré sú veľmi citlivé na poškodenie, ale zároveň majú vysokú schopnosť regenerácie. Proces dýchania sa deje za pomoci rozpusteného kyslíku vo vode, ktorý sa viaže na hemoglobín v červených krvinkách a zároveň dochádza k vylučovaniu oxidu uhličitého. Kapor má ešte vyvinuté tzv. dýchanie ústnou dutinou (núdzové dýchanie). Kapor pri nedostatku kyslíku vypláva k hladine a naberá opakovane do ústnej dutiny zmes vody a vzduchu, ktorú opäť vypudzuje. Tým si zaisťuje prísun kyslíku pomocou prekrvenej sliznice v ústnej dutine.

Kaprova tráviaca sústava je tvorená ústnou dutinou, hltanom, pažerákom a črevom. V ústnej dutine nie sú slinné žľazy, pretože sa potrava v ústnej dutine nemusí zvlhčovať ale naopak zbavuje sa nadbytočnej vody. Hltan spája ústnu dutinu s pažerákom a v jeho zadnej časti sú umiestnené pažerákové zuby. Črevo je za pažerákom rozšírené v tzv. žalúdkovú časť.

Aj napriek tvrdeniu, že kapry nehryzú aj tak majú akési zuby, ktoré umožňujú drviť potravu.

Pažerákové zuby sa rastom obmieňajú a kapor nimi dokáže rozdrviť aj veľmi tvrdé sústa.

Pečeň je najväčšou žľazou tráviaceho traktu, ktorá sa nachádza v dolnej časti telesnej dutiny kapra. Pečeň obsahuje aj žlčový mechúr, z ktorého je odvádzaná žlč do čreva, ktorá vyplavuje niektoré škodlivé látky. Pečeň má rôzne funkcie v metabolizme rýb a preto môže vplyvom ukladaného tuku meniť svoju veľkosť. U kapra je súčasťou pečene pankreas, ktorý produkuje tráviace enzýmy.

Plynový mechúr umožňuje rybám pohyb v rôznych hĺbkach vodného stĺpca. Je spojený so sluchovým labyrintom prostredníctvom Weberových kostičiek, ktoré zabezpečujú rovnováhu.

Je dvojkomorový a vzniká v embryonálnom vývoji.

2.2 rozmnožovanie

Ako odlíšiť pohlavie kapra? Vo väčšej časti roku je to veľmi ťažké. Najlepšie rozdiely uvidíme v čase neresenia. V tomto období samček kapra uvoľní veľa ochranného hlienu a jeho telo sa zdá viditeľne hrubšie. Niektorí to prirovnávajú tomu, akoby boli potiahnutí brúsnym papierom. Samci tvoria malé biele hrudky, ktoré vytvárajú tento drsný povrch. Tieto hrbolčeky sú najviac viditeľné v oblasti hlavy. Samičky si zachovávajú svoj sliznatý povlak a sú omnoho bacuľatejšie ako samčekovia.

Prirodzený výter kapra

Samec (mliečak) kapra dospieva asi v 3 – 4 roku života, samičky (ikernačka) trochu neskôr v 5 – 6 roku. Neresia sa v priebehu mája až júla pri teplote 16-22 stupňov Celzia. Trvá to rôzny počet dní, zvyčajne 7 – 14 dní. Samička kapra dokáže vypustiť 100 000 – 200 000 vajíčok – ikier na kg telesnej hmotnosti. Teda niektoré jedince môžu vytrieť aj 1 000 000 vajíčok. V rieke, či jazere vďaka tomu vznikne masa vajíčok, ktoré sú prichytené o vodný porast. Žiaľ väčšinu týchto vajíčok zožerú larvy hmyzu, vtáky, ryby, vrátane kapra a všetko, čo hľadá výživnú potravu. Môže sa stať, že z miliónov vajíčok a malých zárodkov bude väčšina slúžiť na konzumáciu pre vtáky a ryby a ostatné neprežijú prvú zimu. Znie to smutne, ale nie je to až také zlé. Malé percento plôdikov každý rok prežije. A ak budú mať dobré podmienky dožijú sa dospelosti.

Dúbravyho metóda výteru kapra

Táto metóda je pol na pol umelá a prírodná. Generační kapry sa premiestnia do menších rybníkov, kde sa čaká, kým bude teplota vody 18-20 stupňov. Ak je predpoklad že počasie bude dlhodobo bez väčších zmien kapry sa nasadia do rybníkov v pomere 1:2 alebo 2:3 (ikernačka-mliečak) do asi 30-40cm vody. Druhý deň ráno sa odlovia generační kapry a už sa len sledujú oplodnené vajíčka kapra, ktoré musia mať prítok vody a kyslíka. Po asi 3-4 dňoch sa z vajíčka vytvorí plôdik, ktorý je ešte 1,5 dňa zavesený na poraste, potom sa rozpláva, ale stále má žĺtkový vak. Je to metóda s vysokou spoľahlivosťou a vysokou produkciou – 200-400 tisíc od jednej ikernačky.

Umelý výter kapra

Najprv sa pred neresom odlovia mateční kapry, ktorí sa premiestnia do nádrží s ustálenou teplotou vody okolo 20 stupňov. Ikry sa nechajú dozrieť v ikernačke. Týždeň pred tým ako má byť výter sa kaprom vstrekne hormón, tak aby aj ikry aj mlieč boli k dispozícii v ten istý čas. K oplodneniu dochádza po zmiešaní ikier a mlieču. Keďže sú ikry lepkavé, v liahňach musí byť stále prúd vody, aby sa ikry nezlepili a nezačali plesnivieť. Po 3-4 dňoch pri stálej teplote sa z ikier vytvoria plôdiky, ktoré dokážu plávať. Tie sa prelejú do žlabinca , kde určitú dobu žijú, až kým sa nepremiestnia do väčších nádržiek.

2.3 potrava

Prirodzená potrava kapra

Všetky druhy vodných živočíchov tvoria kaprovú prirodzenú potravu, ale jeho  najobľúbenejšou zložkou sú určite larvy pakomára, všeobecne známe ako patentky. Kapor miluje vŕtať sa v nánosoch dna a je výborne vybavený k tomu, aby patentky žijúce v bahne našiel. Iná, veľmi obľúbená potrava sú trpasličí rybniční slimáci, ktorí žijú vo veľkom množstve vo vodných priestoroch mnohých rybníkov, jazier a štrkovísk. Kedykoľvek dôjde k populačnému výbuchu týchto živočíchov kapor prestane mať  záujem o čokoľvek iné. Mimo tieto uvedené živočíchy existuje veľké množstvo ďalších druhov, pravidelne požieraných kaprom, čo svedčí o jeho schopnosti vyberať si vyváženú potravu. Tiež je nutné dodať, že pravidelne okusuje vodné rastliny ako vláknitú stravu alebo ju jednoducho prehĺta spolu s hmyzom a inými formami potravy, ktoré na listoch žijú. Aj keď je mäsožravec, nebýva všeobecne rybí poter či drobné rybky spájaný s kaprovou potravou. Aj keď je známe, že mnoho rybárov ulovilo kapra na mŕtvu či živú rybku.

Miesta, kde kapor prijíma potravu sú obyčajne tam, kde je najväčší výskyt prirodzenej potravy. V niektorých obdobiach môže dôjsť k takému nahromadeniu potravy, že sa živí výhradne ňou. Napríklad kapor ryjúci vo veľkom ložisku patentiek je takmer nevšímavý k akejkoľvek inej potrave v okolí. Keď nastane takáto situácia, je veľmi ťažké kapra uloviť na inú nástrahu.

Najproduktívnejšie ložiská patentiek kapry pravidelne a často navštevujú. V jazerách

a rybníkoch sú ložiská patentiek často veľmi rozsiahle a určiť ich presné ohraničenie nie je potrebné. Iné je to ale v štrkoviskách so striedavou hĺbkou vody. Tu sa budú  patentky pravdepodobne nachádzať iba v prepadlinách dna, kde sa koncentrujú a rozkladajú usadeniny. Niektoré najproduktívnejšie prepadliny môžu byť široké napríklad iba jeden meter a kapry budú nimi pri ich kŕmení pravidelne prechádzať sem a tam. Ak nahodíte na jednu alebo druhú stranu kanálu do plytšej vody, rybu nechytíte.

Prijímanie potravy

Veľa rybárov si myslí, že kapor prechádza nad dnom a sem tam si niečo zoberie  a pri troche šťastia to bude rybárova nástraha. Nie je to tak úplne pravda, toto by snáď mohlo platiť na nejakom tvrdom dne (skalnaté, kamenité) bez nánosov. V skutočnosti sa kapor drží pomerne vysoko nad dnom a pri nasávaní potravy sa k nej nakláňa (podobne ako pleskáč). Do tlamy nasaje bahno alebo piesok, vráti sa do vodorovnej polohy a všetko čo nasal, vypudí z tlamy do vodného stĺpca, kde sa nános rozptýli a kapor si potom z klesajúcich čiastočiek vyberie len to čo chce. Toto je dôvod, prečo pri nastražení na kapra musí byt špička háčika vždy odkrytá alebo prečo kaprári dávajú boilies na vlas mimo háčik. Kapor totiž našu nástrahu nasaje z dna, zdvihne sa a potom počúvajúc inštinkty ju chce vypľuť z tlamy, ale žiaľ voľná špička háčika sa väčšinou zachytí vo vnútri tlamy.

E-shop

Aktuality

Dnes vám predstavujeme

KAPRARINA - 5. Zoznam použitej literatúry

KAPRARINA - 5. Zoznam použitej literatúry

Na záver zoznam použitej literatúry a adresy kde som čerpal informácie k mojej SOC "KAPRÁRINA"
KAPRARINA - 4. Záver

KAPRARINA - 4. Záver

Do tejto práce som vložil čo najviac vlastných informácii a skúseností, ale taktiež som tu použil veľa informácii od profesionálnych rybárov, ktorí testujú rôzne návnady. Ďalej sú tu informácie z kníh a časopisov ale aj z internetu ktorým som si trochu pomáhal. V tejto práci ma zaujali odpovede od testérov ale aj zistené informácie z vlastnej praktickej časti, kde som využíval materiál dodaný firmou sports na výrobu boilies a na testovanie dipov.
 

KAPRARINA - 3. Praktická časť

KAPRARINA - 3. Praktická časť

Moja praktická časť sa bude skladať z troch častí a to: rozhovor, vlastné skúmanie rozpustnosti návnad na kapra – doma vyrobené boilies podľa receptu ktorý som aj s kamarátom vytvoril a moje a kamarátove skúsenosti z leta 2013. Kvôli veľkému počtu strán som moju praktickú časť musel umiestniť do prílohy.

© 2017 A-Z Rybár - rybárske potreby • tvorba eshopu cez UNIobchod, webhosting spoločnosti WEBYGROUP

Facebook
Facebook