Vietor
Vietor má tri hlavné činky: napomáha okysličovaniu vody a tým k vytváraniu priaznivého prostredia pre život kaprov. Kapor je síce schopný prežiť i pri veľmi nízkych hodnotách vo vode rozpusteného kyslíka, ale v dobre prekysličenej vode výrazne lepšie s tým pádom prijíma viac potravy rýchlejšie rastie. Južný a západný vietor býva teda priaznivejší (ak je vietor teplejší než voda, platí to dvojnásobne, veľké plus v zime!), to však neznamená, že severné a východné vetry sú nepriaznivé. Najmä v lete ochladzujú a okysličujú vodu, čím podporujú potravinovú aktivitu rýb. Vietor tiež napomáha koncentrácii potravy v náveterných (tam kam vietor fúka) stranách jazier (nafúka tam zooplankton a fytoplankton) a ešte k tomu spôsobuje podvodné prúdenie, čím naruší spodnú časť jazera a odkryje nové zdroje potravy. Dôjde k zakaleniu dna, a to majú kapry skutočne radi. Ak existuje prevládajúci smer vetra na danej lokalite, je pravdepodobné, že náveterná strana bude bohatšia na prirodzenú potravu. Termoklimatický efekt sa týka jazier hlbších než cca 10 m. Slnko nie je schopné prehriať celý stĺpec vody, existuje tu oblasť dramatické zmeny teploty (= termoklima) niekde medzi 5 - 10m hĺbky. Studenšia voda je hustejšia než voda teplejšia, preto sa drží pri dne. Vrchné vrstvy dokážu vstrebávať kyslík z povrchu vody, ale studenšie vrstvy to nedokážu a sú teda na kyslík omnoho chudobnejšie. Následkom tohto efektu je výskyt veľmi malého množstva prirodzenej potravy v hĺbkach väčších než 10 m. Keď vanie vietor, narušuje to rovnováhu termoklimatu a voda v záveternom (odkiaľ vietor fúka) konci jazera je pomiešaná, čím umožňuje, aby kyslík prenikal i do nižších vrstiev vody. Čerstvé potravné zložky môžu byt umiestnené práve v tejto oblasti. A tak, keď vanie nový vietor na hlbokom jazere, zvážte, kde sa dostať po vetre do záveterného konca tejto vody, pretože to môže byť miesto, kde sa kapry za týchto poveternostných podmienok pravdepodobne budú zdržiavať.
Tlak vzduchu
Ovplyvňuje množstvo kyslíka, ktoré je voda schopná vstrebať z atmosféry prostredníctvom povrchu jazera. Čím vyšší je tlak, tím viac kyslíka je možné vstrebať a naopak. Test - lastovičky lietajú vysoko - hmyz, ktorým sa živia, je nesený vzhľadom k vysokému tlaku (sparné a kľudné dni) vzduchom. Tlak vzduchu tiež ovplyvňuje plyny, ktoré sú obsiahnuté v plynovom mechúri kapra - pokiaľ sa tlak zvýši, čiastočky plynu sú priťahované bližšie k sebe a tým pôsobia ako vnútorný kompresor, ktorý tlačí na plynový mechúr - to spôsobí nezáujem ryby - napr. Horúce letné počasie - kapor sa pohybuje len veľmi pomaly a takmer neprijíma potravu. Pozitívne teda pôsobí predovšetkým klesajúci tlak alebo i dlhodobo nízky tlak (dostatok kyslíka, čerenie hladiny, nižšia úroveň osvetlenia), naopak na kolísanie tlaku hore a dole alebo na dlhodobo vysoký tlak väčšinou ryby reagujú negatívne. Účinky búrky - pred búrkou je dusno (tlak sa hromadí a stúpa) - cítime nedostatok kyslíka. Ten istý nedostatok, a snáď ešte hlbší, pociťujú i ryby - po začiatku búrky sa začnú cítiť lepšie (niečo ako účinky tabletky na zlé trávenie). Voda sa ochladí dažďovými kvapkami, ktoré zároveň do vody prinášajú kyslík a hostina sa môže začať. Nemusí to však byť pravda, pokiaľ po búrke nasleduje dlhšie trvajúce ochladenie (ryby sú apatické cca. 3 nasledujúce dni).
Prúdenie vody
Táto kapitola sa týka predovšetkým lovu na riekach, ktoré sú omnoho viac než vetrom ovplyvňované prúdením vody. Ak sa zvyšuje prúdenie vody po daždi zvyšuje sa spravidla i potravná aktivita rýb. Pokiaľ bol predtým na rieke dlhšiu dobu nižší prietok vody, máte veľkú nádej na úspech (podobne to platí i na stojatých vodách - zvyšujúca sa hladina). Dobré - ustálený mierne zvýšený stav vody, pozvoľna stúpajúca hladina, ak voda klesá a zároveň dochádza k prečišťovaniu a zákal je už len minimálny, je dobrá šanca na chytenie peknej ryby. Zle - nízky stav vody, neustále kolísanie hladiny.
Vplyv mesiaca
Mesiac je spolu so slnkom jednou z hnacích síl všetkého živého na tejto planéte. Pokiaľ teda ovplyvňuje napr. príliv a odliv, rast húb a veľa iných procesov v prírode, tak by mohol mať vplyv i na ryby. To, že o vplyve mesiaca na branie rýb vieme zatiaľ len málo, neznamená, že neexistuje. Nejaká súvislosť tu iste bude. Ale aká? Je možné, že sa jedná o podporný faktor, ktorý pozitívne pôsobí v kombinácii s inými vplyvmi (vietor, tlak) alebo je to naopak hlavný faktor a tie ostatné sú iba podporné. Je to zatiaľ jedna veľká neznáma. Niektorí rybári sú ochotní odprisahať, že spln má úplne zásadný vplyv na branie rýb ale určite by sa dalo o tom polemizovať.
Intenzita svetla
Znova diskutabilný faktor. Kapria potravná aktivita je zrejme vyššia pri nižšej úrovni osvetlenia. To môže byť spôsobené napr. dennou dobou (svitanie, súmrak, noc), aktuálnym počasím (oblačno) alebo zakalením vody. Ako si ale vysvetliť, na mnohých revíroch úplne bežnú vec, záber na poludnie?
Vlastná charakteristika daného kapra
Tvar jeho tlamy, veľkosť hlavy, tvar tela, apod. - i kapry majú svoje vlastné individuálne charakteristiky. Nie všetci kapry prijímajú potravu v ideálnych potravných podmienkach a nie všetci kapry prestávajú prijímať potravu pri zlých potravných podmienkach. Určite ste sa už niekedy ocitli v situácii, že vám z vašich osvedčených háčíkov na inom revíri, než kde obvykle chytáte, zrazu padajú ryby. Tak aj určité revíry majú svoje špecifiká v odlišnosti záberov (niekde jen píp, inde jazda,…) je to samozrejme dané i rybárskym tlakom na daný revír.
Rybársky tlak
Ak sú kapry znovu a znovu ulovené na určitý typ koncovej udice alebo nástrahy, alebo dokonca na určitom mieste či v určitú dobu, môžu zmeniť svoje normálne potravné zvyky, aby sa tak vyhli neustálemu zasekávaniu. Začnú si spojovať vyššie uvedené s nebezpečenstvom - veľké množstvo rybárov, a tým i veľké množstvo natiahnutých vlascov vo vode, môže kapry úplne vystrašiť, tak isto aj časté prehadzovanie udíc. Kapor v takej situácii spravidla neprijíma potravu. Riešenie: "byť odlišný" - použiť inú montáž, inú nástrahu, chytať v inú dobu (noc), iný spôsob vnadenia.
Dôvera v ponúkanú potravu
Vzbudiť u kapra pocit, že predkladaná návnada (nástraha) je pre neho "to pravé orechové" - atraktívna (chutná, voňavá) a hlavne bezpečná. Potom sa zvyšuje šanca na ulovenie, pretože kapor má k danej potrave dôveru a zbiera ju tak menej ostražito. Tak isto musí i rybár veriť v to, čo ponúka.
Faktor zvyku
Kapor je tvor prispôsobivý, preto si časom zvykne i na hluk (cesty, železnice,…) a začne to brať ako bežnú súčasť svojho života. V určitých prípadoch si rušivé elementy môže začať spojovať i s možnosťou získania potravy! Konkrétne hluk, ktorý spôsobujú kúpajúci sa ľudia alebo prechádzajúce lode - v oboch prípadoch dôjde k zvíreniu dna, a tým teda k odkrytiu nových potravných zdrojov.
