Spadnuté potopené konáre alebo celé stromy vytvárajú kaprom bezpečné úkryty a na viac sú po určitej dobe menšie konáre doslova obsypané malými vodnými mäkkýšmi, ktoré kaprom veľmi chutia. Takáto menšia zátoka, chránená stromami pred ochladzujúcim vetrom tiež nie je na zahodenie.
Pokiaľ sa zameriame na štruktúru a charakter dna, potom je ideálne štrkové alebo piesočnaté dno s jemnou vrstvou naplaveného bahna, ktoré vzniká rozpadom vegetácie. Je to jemné šedo hnedé, povedzme produktívne bahno, plné drobných organizmov. Naopak veľmi špatné je čierne odpudivo zapáchajúce bahno, ktoré pochádza z menej úrodných rastlín a môžeme povedať, že je už biologicky mŕtve.
Na veľkých vodných plochách je dobré loviť proti vetru. Vietor na hladine prináša potravu, ktorá spadla zo stromov a ktorá postupne klesá na dno, často veľmi ďaleko od stromov, z ktorých spadla. Prudký, vytrvalý dážď je nepriaznivý takmer v akomkoľvek ročnom období snáď práve preto, že je buď predzvesťou alebo dôsledkom zmeny počasia a atmosférického tlaku. Naopak mierny dážď na prelome jari a leta je vyslovene pozitívny a kapry sú v tomto období mimoriadne aktívny.
Lokalizácia rýb na veľkých priehradách
Nepísaným pravidlom je skutočnosť, že čím je voda, na ktorej chytáte väčšia, tým je vyššia šanca, že kapry budú ďalej od vašich návnad. Preto aj z tohto dôvodu je presná lokalizácia rýb veľmi dôležitá.
Veľmi dôležitým faktorom je vietor. Kapry často idú s vetrom a zbožňujú vodu v blízkosti brehov, kam narážajú vlny, napriek tomu, že je často až čokoládovo hnedá. To, že kapry nachádzajú v týchto miestach dobre okysličenú vodu s množstvom potravy, nie je určite žiadnou novinkou.
Ďalším faktorom je výška vodnej hladiny. V jarnom období je výška hladiny veľmi vysoká a často sa stáva, že breh tvoria zatopené skupiny kríkov či stromov. Na druhej strane na jeseň býva hladina priehrad nízka, čo je spôsobené pravidelnou kontrolou priehradných múrov.
Na jar môžete nájsť kapry veľmi často v blízkosti brehov, lebo ich láka množstvo potravy v zatopených úsekoch. Práve z tohto dôvodu je bežnou chybou rybárov lov na veľkú vzdialenosť, napriek tomu, že väčšina kaprov sa nachádza vo vzdialenosti len pár desiatok metrov na výber vhodného miesta pre lov.
„Strategický“ a „črtový“
Vhodné miesto pre lov môžeme zaradiť do dvoch hlavných kategórií. Prvým typom je typ tzv. „strategický“ ako napríklad nejaký špic či polostrov vbiehajúci do vody, prípadne vchod do nejakej zátoky. Druhým typom je „črtový“, čo znamená miesto s výraznou črtou, znakom ako napríklad výskyt ložiska patentiek, zatopené prekážky, prípadne zlom či hrana dna.
To, čo hľadáme, je miesto, ktoré kapry skôr či neskôr navštívia.
Hlavnou zložkou kaprej potravy na veľkých francúzskych priehradách sú raky. Nakoľko tvrdé štrkové dno s väčšími kameňmi alebo potopené kmene a korene stromov poskytujú rakom úkryt po celý deň, predstavujú súčasne skvelé miesto na lov, ktoré kapry s veľkou pravdepodobnosťou navštevujú. Tvrdé štrkovité dno nájdete pomerne ľahko s pomocou sonaru, pre detailné zmapovanie dna použite olovnicu.
Ak nemôžete nájsť nijaké vhodné miesto, skúste sa poobzerať po nejakom záchytnom bode. Porozmýšľajte, kadiaľ kapry migrujú, ktorou trasou sa presúvajú z miesta na miesto.
Zvyčajne sa pokúšam chytať na brehu, na ktorý dorážajú vlny. Prúty umiestňujem do rôznych vzdialeností od brehu tak, aby som pokryl čo najväčšiu oblasť.
Veľké priehrady
Zavážanie
Na veľkých vodách býva často jedinou možnosťou, ako sa dostať k rybám. Všetka naša výbava musí byť prispôsobená týmto podmienkam a preto je dôležité vedieť, ako to vyzerá pod vodnou hladinou na vašom lovnom mieste.
Lokalizácia miesta
Prudko sa zvažujúce brehy pôvodnej rieky bývajú často lemované odrezanými pňami stromov, kríkmi, či naplavenými stromami. Na inom mieste to môžu byť ostré skaly, štrk „obsypaný“ korýtkami (mušľami), ktoré režú všetko, čo sa odrezať dá. Keď opomeniem počasie a silu prúdu, tento faktor najviac komplikuje lov na veľkých nádržiach so štrkovým podkladom. Nájsť vhodný materiál, ktorý odolá ostrým hranám a korýtkam je skutočne veľký problém. Na trhu nie je veľa dostupných materiálov, ktoré by odolali týmto extrémnym podmienkam. Najvhodnejším a najodolnejším materiálom v extrémnych podmienkach korýtok je hrubý monofil v priemere 0,50 až 0,60.
Zaujímavou kategóriou sú fluorokarbonové vlasce, ktoré sa vyznačujú vysokou odolnosťou voči oderu vďaka mimoriadne hladkému povrchu.
To či použijete pred samotným nadväzcom hadičku proti zamotaniu, alebo olovenú šnúru, je na vás. Najlepšie je použiť aspoň 45 librové prevedenie.
Lov kapra – zmena počasia, vietor, dážď, ochladenie vody na cca 13 st.C na riekach na jeseň – výborné mušľové polia
Ďaleké hody
Pre docielenie ďalekých hodov je vhodné olovko kvapkovitého tvaru, ktoré má dobré letové vlastnosti a kladie vzduchu minimálny odpor. Z balistického hľadiska pre ďaleké hody je ideálna záťaž 90 g. Záťaž o väčšej hmotnosti padá vplyvom zemskej príťažlivosti o niečo skôr, naopak ľahšia záťaž je skôr zabrzdená odporom vlasca z cievky navijaka.
Pri vyvážaní nepoužívame bužírku proti zamotaniu a samotná montáž by mala byť čo najjednoduchšia. Hmotnosť záťaže volíme podľa vzdialenosti, na akú chceme nástrahu vyviezť. Obecne sa dá povedať, že medzi týmito veličinami platí priama úmernosť. Napríklad na vzdialenosť okolo 200 m je ideálna záťaž 120 g — 150 g. Musí
me totiž zaistiť dokonalé napnutie vlasca tak, aby sme nepohli s montážou a na viac je indikácia záberu vďaka ťažšiemu olovku citlivejšia. Pri love na rieke sa moje montáž skladá z bužírky proti zamotaniu, závesu na záťaž, pryžového kuželíka, ktorý fixuje očko olova v závesu, bočného olovka, pryžovej trubičky spojujúcej záves a obratlík a samotného nádväzca. Popísaný záves na záťaži totiž umožňuje rýchlu a ľahkú výmenu olova.
