Nepochybujem o tom, že je veľa takých, ktorý s určitosťou vedia, že pôjdeme „tam“. Ale môže sa stať aj to, že po siedmich dňoch výpravy konštatujeme, že sme si určili zlý výber miesta.
Určite nepoviem nič nové, ak by som chcel ozrejmiť niektoré zásady na základe ktorých sa dá postupovať. Nie je to žiaden recept, ale ja postupujem podľa týchto zásad.
Vzhľadom na ročné obdobie sa dá vyšpecifikovať približné zdržiavanie sa kapra v nádrži.
Veľmi to ovplyvňuje najmä v jarnom období veľkosť a zloženie zvýšených prítokov, v ktorých je zvýšená frekvencia potravy. Aj na základe toho by sa dalo určiť predbežné miesto. Neodkladne s tým súvisí zvyšujúca sa teplota vody a zdržiavanie sa kapra pred výterom v plytkých častiach nádrže. Určite by som bral do úvahy meniacu sa štruktúru a zloženie dna, ktoré je prudko ovplyvnené naplaveninami a rôznymi biologickými zvyškami. Tento faktor mi veľmi ovplyvňuje zloženie nástrahy a jej prezentáciu. Každopádne toto chytacie teritórium je veľmi premenlivé a môj predpoklad je, že kapor sa na tomto teritóriu zdržiava len určitý čas, aj napriek tomu, že ho po zime veľmi priťahuje. Ináč je tomu v letných mesiacoch, kedy je kapria osádka rozplávaná po celej nádrži. V tomto období dochádza k prudkému rozvoju prirodzenej potravy, ktorá sa nachádza na kaprích cestách. Kto tie cesty ovláda sa dá predpokladať, že bude mať úspech. Najdôležitejším faktorom je stále pre nás štruktúra a zloženie dna, na ktorom chytáme. Treba si uvedomiť , že prirodzená potrava kapra pri svojom vývine tak isto potrebuje určitý druh podmienok, ktoré jej vyhovujú.
Neodmysliteľným teritóriom kapra sú rôzne druhy prekážok ako sú potopené stromy, lavice, svahy pod vodou. Toto teritórium je nositeľom veľkého množstva bentosu a ostatných živočíchov dna. Okrem toho v takýchto častiach nádrže sa kapor cíti bezpečne a dá sa predpokladať, že sa na takýchto teritóriách bude zdržiavať čo najdlhšie. Oproti tomu rovné plochy pokryté hrubšou vrstvou bahna sú zase dobrým substrátom pre základnú z kaprových potráv larvu pakomára – patentku.
Na takomto type dna dochádza k bakteriálnemu rozkladu a vzápätí aj vylučovaniu čpavku. Kapor registruje prítomnosť prirodzenej potravy, ale na takomto mieste sa bude zdržiavať len krátko. Nevyhovuje mu tiež pH vody, ktoré je najviac koncentrované tesne nad dnom a môže sa pohybovať v kyslých hodnotách.
Ideálnym druhom dna je buď štrkové, alebo štrkovo-pieskové podložie bez biologických zvyškov alebo len s malým množstvom, kde sa dá predpokladať pH prostredie medzi 6-8 pH.
Na takomto type dna sa kapor bude zdržiavať dlhú dobu počas ktorej môže potravu zbierať, tráviť – dostatočné množstvo rozpusteného kyslíka vo vode.
Na veľkých priehradách sú veľmi diskutované vzdialenosti chytacích miest. Je to veľmi rôznorodé záleží to na viacerých faktoroch. Určite sa to zdá diskutabilné, ale po mojich skúsenostiach pri love kapra na veľkých priehradách sa nestalo, aby niekto chytil veľkého kapra v malej vzdialenosti. Všetky ryby – a to myslím ryby nad 15 kg – boli chytené nad 300 a viac metrov. Je to na zamyslenie a pokúsim sa to vysvetliť. Každopádne vzdialenosť od brehu, ktorú registruje kapor bočnou čiarou okrem ostatných rušivých faktorov vie zatriediť ako bezpečnú alebo nebezpečnú. Stále myslime na väčšie, staršie a skúsené ryby. Odvahu priblížiť sa k brehu mu dávajú prekážky, noc, počasie, napr. extrémne nepriaznivé. Je veľa prípadov a to môžem potvrdiť aj sám, že zábery od veľkých a ťažkých rýb prišli v silnej búrke pri metrových vlnách. Nepochybujem o tom, že takéto skúsenosti mate aj Vy. Prečo je to tak?
Kapor je „múdra ryba“ a podľa mňa vie vyhodnotiť momentálnu situáciu, začne dôverovať predloženej nástrahe a zoberie ju. Len výnimočné sa to stane inak. Určíte môžeme k tomu priradiť aj ďalšie faktory, ako je rýchle stúpanie rozpusteného kyslíka vo vode počas búrky, prikalenie chytacieho miesta, zníženie obozretnosti, zvýšenie dôvery v nástrahu.
Dosť dôležité, čomu prikladám dosť veľkú váhu ri love kapraje zloženie boilies a na akom mieste sú polozene. Každopádne po vhodení do vody bolies začne do seba nasávať vodu, začne prebiehať chemická reakcia výsledkom čoho je niečo. V okolí boilies vzniká v podstate roztok, ktorý kapor registruje čuchovými organmi a po nájdení a priblížení k nástrahe ho začne vyhodnocovať. Veľmi dôležitá je tu chemická reakcia dna na ktorej je boilies položeny, lebo aj ona sa podieľa na konečnom zložení nášho roztoku. Zlozenie boilies nebudem rozoberať, lebo každý z nás vie o tom svoje, ale je to na zamyslenie. Po mojich skúsenostiach by mala byt okolo boilies neutrálna alebo slabo zásaditá reakcia pH. Podľa mňa vtedy maximálne stupne dôvera v predkladanú nástrahu. Otázka nutričnej hodnoty, aróm, olejov a samotnej štruktúry je na ďalšiu diskusiu. Dosť často je medzi kaprarmi rozoberaná otázka kŕmenia na veľkých plochách. Nebudem sa opakovať, keď poviem, že radšej menej a kvalitne, pričom najviac času treba venovať tomu – kde. Nie som veľkým zástancom partiklov ani veľkých kŕmnych kampani, hoci kvalitne pripravený partikel urobí svoje pri ozrejmení kŕmneho miesta, len by som dával pozor na čerstvosť a množstvo. Je všeobecné známe, že partikel prvé dni výpravy pritiahne bielu a malú rybu, ale aj z toho titulu si začnú kapry všímať a obchádzať kŕmne miesto, čo vlastne chceme.
Ďalšia vec je otázka peliet, o ktorých sa už napísalo veľa. Na dlhších výpravách nepoužívam ani pelety. Používam ich iba pri krátkych víkendovkách, pričom mi pelety pomôžu všetko zrýchliť, ale riskujem, že si na kŕmne miesto pritiahnem malú rybu, čo veľmi nemusím.
Výhradne kŕmim boilesom, ktorý mam na to prispôsobený so svojej vlastnej zmesi, a množstvo pridávam úmerne ku množstvu záberov. Po prvých záberoch, ktoré prídu cca. Po 16-24 hodinách niekedy aj skôr, mam radosť z toho, že po masírovaní prvých kaprov musím poriadne opláchnuť podložku. Kŕmne boiles je lákavé dôveryhodné a v prvom rade ľahko a rýchlo stráviteľné. Enzýmy pankreasu nemajú žiaden problém vykonať latkovú premenu. Dôležitou vecou u kŕmnych, ale aj chytiacich boiles sú chuťové stimulátory. Tie sa podieľajú primárne pri začatí rozpúšťania sa boilies vo vode. Podráždia čuchové ústrojenstvo, ktoré dá impulz ostatným receptorom nervovej sústavy a zodpovedne naštartujú žravosť u kapra. Niekto by povedal, že je to aróma a jej koncentrácia, ale bavíme sa o chytaní veľkých kaprov. Veľké nádrže skrývajú svoje tajomstva a našou úlohou je ich odhaľovať, rozmýšľať o nich, splynúť s krásou obrovskej vody, spolupracovať s ňou a ona sa nám raz odmení.
