Čo tak cúvať ??

Čo tak cúvať ??

Už to viacerí poznáte. Idete okolo riečky, potoka, rieky, jazera, rybníka, jednoducho vedľa vody a vidíte práve tú rybu čo by ste radi ulovili. Niekde si lebedí, podľa druhu a vašich skúseností vyberáte nástrahu a nahadzujete, ale  dostať nástrahu až do zorného poľa dravca neviete, až kým  neustále padanie nástrahy niekde v blízkosti dravca nakoniec  vyženie z miesta a Vám ostávajú oči pre plač a maličká dušička.

 

Ako dostať nástrahu na miesta, kde neviete nahodiť? Jednoducho spustením na dané miesto, ak sme na tečúcej vode. Je to dobrý systém, ale niekedy u plachého dravca nemusí fungovať. A druhá, nie nepodstatná vec je, že nie všetky nástrahy nám plávajú. No nezostáva nám nič iné ako zacúvať na dané miesto. Cúvanie nie je veľmi obľúbené ani u niektorých vodičov a u rybárov je to tiež komplikovaný výkon.  V každom prípade je to o plnom sústredení a ovládaní svojho náradia, nástrahy a perfektné poznanie miesta lovu.

Nad cúvaním som sa často zamýšľal na malých riekach, riečkach, potokoch.    Celý začiatok je dobré si najskorej odskúšať na mieste, kde viete sledovať  skoro celú dráhu prívlače. Nie všetky nástrahy sa chovajú rovnako a tak je potrebné ich naučiť cúvať priamo pred dravca, alebo niekde po jeho boku , aby sme mu pomyseľnú potravu dali ako na tácke.  A tak si treba najskorej správne nahodiť, najlepšie asi tak jeden  meter nad miesto. Ak sa jedná o plávajúci vobler, tak po dopade a stabilizovaní nástrahy ju jemne podržíme a nástraha by vďaka prúdu mala začať jemne pracovať tesne pod hladinou. Môžeme ju  jemne  potiahnuť, aby sa dostala aspoň desať až pätnásť centimetrov pod hladinu, následne voblery začneme pomaly spúšťať dole prúdom na miesto, kde je dravec, alebo ho tam predpokladáme.

Nástrahu spúšťame pomaly, stále by mala pracovať aj keď len naozaj akoby pred svojim koncom. Je to zvyčajne už len akési prevaľovanie, také, akoby rybka zdochla a len tak už len vďaka prúdu sa hýbala. Pri takom pomalom spúšťaní, je treba dávať pozor na vlasec či šnúru, aby sa nám vďaka prúdu niekde nezavesila, alebo neurobila zbytočnú slučku. Po zavedení na dané miesto jemným pošklbnutím napneme vlasec a tiež aj vobler dáme do pohybu. Tu je dobré, aby sme pracovali tak ako s navijakom, ale aj so samotným prútom. Nakláňaním nad vodu alebo opačným smerom  určujeme hĺbku nástrahy vo vodnom stĺpci. Tu by sa patrilo aj upozorniť na fakt, že hýbaním prútu môžeme spôsobovať tieň a taký tieň je často prvý nezdar pri love rýb , ktorý si málokto uvedomí. Takéto spúšťania som veľmi často praktizoval na Ipli, kde sme takto lovili jalcov a boleňov, ktorí si plávali niekde popod kríky. Často sme na vysokých brehoch doslova ležali a tak sme opatrne púšťali voblery popod kríky, kde sa nachádzali  jalce a bolene , ktorým by sa malo hneď vykať. Niekedy aj neopatrný pohyb spôsobil katastrofu a ryby boli preč a často sme sa ani na dané miesto nevrátili.  Pri spustení nástrahy na dané miesto si treba  uvedomiť aj to, ako chceme dravca vyprovokovať k útoku. Nie vždy stačí len akési ťahanie nástrahy okolo dravca. Vôbec zavedenie nástrahy ku dravcovi by sa malo až niekde spoza  dravca, často aj viacej ako meter. Zvyčajne si to prispôsobíme podľa nástrahy, čím menej potápavá nástraha, tým väčšia vzdialenosť, alebo tu môžeme použiť aj vzorec, čím agresívnejšia nástraha, tým nástrahu spúšťame menej pod rybu.  Niekedy sa môže stať, že pri spúšťaní nám dravec zareaguje a zaloví po nástrahe vo fáze spúšťania. No , ale to sú len náhodné stavy, najčastejšie nám dravec zaloví, ak ťahanú nástrahu asi tak desať až dvadsať centimetrov začneme agresívnejšie ťahať a to tak, že dvihneme špičku prúta, tým sa zvyčajne zvýši aj vibrácia vobleru a snažíme sa takto napodobniť rybku, ktorá  zbadala, že je pred dravcom a snaží sa ujsť z jeho dosahu.  Na takýto počin dravec zvyčajne zareaguje útokom na nástrahu.  Občas pri apatickom chovaní sa dravca treba vyskúšať spúšťať nástrahu raz na ľavú a raz na pravú stanu od dravca, priame spúšťanie na  dravce nie je tou najúčinnejšou  možnosťou, ale zvyšuje to najčastejšie nedôveru voči nástrahe.

Niekedy je výhodné robiť aj cúvanie na dlhších trasách na voľnej tečúcej vode. Ak dobre poznáme reliéf dna, konfiguráciu terénu a zvyčajné postavenie dravcov cez obdobie, kedy sú akoby schovaní alebo v období nečinnosti. Pekne sa tieto miesta zlomov a rôznych kamenných prekážok  dajú zistiť pri vláčení hlboko ponorných voblerov, ktorými si najskorej vyzistíme, ako je to na  dne. Takéto voblery nám vždy ukážu to, čo je pod hladinou. Svojou veľkou lopatkou nám vždy jemne ťukne po kameňoch, hrkoce po štrku a ako sa dostane na zlom, poskakovaním po ňom vieme určiť jeho začiatok, čo býva zvyčajne miesto najväčšieho výskytu dravcov.  Ak sme v člne, ale aj na brehu, jednotlivé prekážky, zlomy a iné stavy pod vodou si môžeme zaznačiť na vlasci značiacim perom. Takto môžeme na jednotlivé miesta spustiť počas jedného nahodenia aj viac krát nástrahu a rôznymi spôsobmi vyskúšať vyprovokovať dravca k útoku. Variáciám sa medze nekladú. Neustálou prácou s nástrahou vieme dravca vyprovokovať k útoku. Najčastejším problémom je, že rybári to začnú robiť na začiatku raz, dva, tri možno aj štyrikrát no po istej dobe sa zasa oddajú tomu klasicizmu vo forme nahadzovania a ťahania nástrahy k sebe a variácie sa rýchlo vytratia.  A ak náhodou sa niečo stane, napríklad zamotá sa vlasec, rybár  reaguje na telefón , telefonuje a pritom má nástrahu vo vode, rôzne s ňou pohybuje, otáča sa, raz nástrahu spúšťa  a raz ju priťahuje a zrazu do telefónu kričí: „zavolám naspäť mám záber“. Nevedomky, ale  s nástrahou raz cúval a následne  priťahoval. V takomto kratšom poňatí tomu hovoríme aj „jerkovanie“.

Na záver, nacúvanie s nástrahou niekde v blízkosti dravca nám dáva jedinečnú možnosť aj jeho ulovenia a tak len aktívnou prívlačou pristupujme k samotnému lovu dravcov a nikdy nezostaneme sklamaní na brehu rieky bez úlovku..                  

 

                        Peter Bitter

E-shop

Aktuality

10.01.2016 21:55

Rieka Sáva

22.07.2015 13:50

Čo tak cúvať ??

24.06.2015 20:39

Bod útoku

Dnes vám predstavujeme

Rieka Sáva

Rieka Sáva

Lovili sme s priateľkou ryby na miestnej rieke a v tom zazvoní telefon. Priateľ na druhej linke mi dal otázku, či chcem ísť na rieku Sáva do Chorvátska. Netrvalo dlho a znelo jasné áno. Pri pohľade na rieku, na ktorej práve lovím, si predstavujem, aká je veľká a čo ukrýva rieka Sáva.

 

Lovím ryby, čo žerú iné ryby

Lovím ryby, čo žerú iné ryby

 

Svoju ďalšiu muškársku výpravu som absolvoval s malým Samkom,  ktorý v podstate nerozpráva, ale s muškárkou narába ako pán.

 

Niektoré ryby zásadne idú dolu vodou

Niektoré ryby zásadne idú dolu vodou

Už ani neviem, v ktorom čísle časopisu som si prečítal rôznu polemiku okolo spúšťania ďalšej priehrady na Váhu a tento raz konkrétnu a pre mňa čiastočne poznanú „Královú“. To, ako ju poznám je vedľajšie, nie je to pre mňa nejaký „naj“ revír, ale to, čo je pod Královou ma zaujíma už dlhšie. Váh, Vážsky Dunaj, Malý Dunaj a samozrejme aj Dunaj.

 

© 2017 A-Z Rybár - rybárske potreby • tvorba eshopu cez UNIobchod, webhosting spoločnosti WEBYGROUP

Facebook
Facebook