Na cestu vyrážame v nedeľu večer. Auto máme naplnené na prasknutie. Čaká nás asi 730 km cesty. Cesta je pokojná. Zastavujeme na poslednej rakúskej čerpacej stanici. Dotankujeme , dáme si kávu a pokračujeme v ceste. Asi o hodinu vchádzame do Talianska. O pol šiestej ráno prichádzame do prístavu v Porto Viro. Tu si máme vyzdvihnúť povolenky k lovu. Nakoľko je ale možné toto urobiť až od 8hodiny, rozhodujeme sa , že počkáme do rozodnenia. Zatiaľ sa pôjdeme pozrieť na nami vytipované miesta, ako to tam vyzerá, či sú voľné.
 |
 |
Ešte pred odjazdom som sa spojil s mojim kamarátom Jurajom Baničom, ktorý sa vrátil z rybačky v Taliansku pár dní pred naším odchodom. Lovil na rieke Adige a darilo sa mu. My sme sa rozhodli, že pôjdeme na kanál Bianco. Keď som to povedal Jurajovi, bolo mi poradené jedno miesto na Biancu , kde pred dvomi rokmi úspešne lovil. Vraj je ale často obsadené rybármi. Ideme sa s očakávaním na to miesto pozrieť. Po príjazde sme zistili , že máme veľké šťastie, lebo tu nik momentálne neloví. Vypíname motor auta a ideme sa pozrieť k vode. Už na prvý pohľad je vidieť veľká aktivita rýb. Toto miesto sa nám veľmi páči. Nachádza sa tu malý prístav aj malá prečerpávacia vodná elektráreň. Spája sa tu menší kanál Polesano s Biancom. Na druhej strane vidíme odstavené tri veľké nákladné lode. Pozriem sa na hodinky a je sedem hodín. Ideme teda naspať do Porta Vira pre povolenky a dúfame, že miesto ostane voľné.
 |
 |
 |
V prístave rýchlo vyzdvihneme povolenky a ideme naspäť na miesto. Šťastie stojí pri nás, lebo je stále voľné. Vybaľujeme veci, ja staviam bivak a fúkam čln a Ivan odchádza do rybárstva kúpiť nástrahové úhory. Neskôr vyrážam na vodu presonarovať dno. Preplavujem z jednej strany na druhú a môj predpoklad sa napĺňa. Z oboch strán breh pomaličky klesá až na hĺbku 5 metrov , ktorá je priamo v strede kanála. Idem presonarovať ešte dno v blízkosti prístavu alebo prečerpávačky. Tu sa už dá nájsť aj zopár pekných hrán. Rozhodujeme sa , že dve udice umiestnime do menšej zátoky v prečerpávačke , jednu na protiľahlý breh a zvyšné tri vyvezieme do blízkosti prístavu k akýmsi kamenným hrádzam. Púšťame sa rýchlo do lovu nástrahových rýb. Nie na všetky prúty totiž chceme nastražovať úhory. Na obed už máme konečne všetky prúty vyvezené, tak si doprajeme trocha oddychu. Je krásne slnečné počasie. Pozorujeme talianskych rybárov, ktorí lovia kúsok od nás. Oni sem ale neprišli loviť sumce. Snažia sa uloviť cípali. Je to morská ryba , ktorá sem doplávala , aby sa vyneresila. Z tohto nič nerobenia nás preberá záber na Ivanov prút zo zátoky. Pohotovo zasekáva a vychutnáva si boj s talianskym fúzačom. Síl má teda naozaj dosť. Je to ozaj krásne stavaný sumec. Má 116cm. Neskôr sa aj my pokúšame uloviť cípali, no márne. V podstate ani nevieme ako sa táto ryba loví. Skúšame prívlač, feeder ale nič. Začína sa zvečerievať, prichystám teplú večeru a plný adrenalínu sedíme u prútov a čakáme čo sa bude diať prvú noc našej výpravy.
 |
 |
Zotmelo sa a prichádza záber na môj prút zo zátoky. Zasekávam, ale sumca bohužiaľ po chvíli strácam. Zabral na úhora. Sadám do člna a znova vyvážam. Ešte asi hodinku sedíme u prútov, no únava z dlhej cesty nás nakoniec zaženie do spacákov. Prebúdzam sa na zvuk signalizátora. ,,Záber“ kričím na Ivana. Vybieham z bivaku a zasekávam. Po krátkom súboji mám na brehu metrového sumca. Záber prišiel opäť zo zátoky. Nastražujem úhora a znova vyvážam. Zaliezam spať do spacáku, no zaspať nestíham, pretože zvuk rolničky ohlasuje ďalší záber a zasa na ten istý prúd zo zátoky. Vyťahujem malého fúzača niečo cez 70cm. Opäť vyvážam. Pozerám sa na hodinky, sú tri hodiny ráno. Idem ešte spať. Ráno na svitaní prichádza záber z protiľahlej strany. Po chvíli mám na brehu sumca s dĺžkou 94cm. Prvú noc máme teda za sebou. Najviac záberov prišlo zo zátoky z prečerpávačky. Cez deň sa snažíme prísť na to ako uloviť cípali, ktorých je tu čím ďalej tým viac. Nakoniec sa ideme pozrieť za talianskym rybárom , ktorý chytá ďalej od nás a darí sa mu. Rukami nohami sa a snažíme dohovoriť až nakoniec pochopil na čo sa pýtame a tak nám ukazuje ako ich loví. Na konci silónu má naviazane olovko a nad ním nadvazec s tromi jednoháčikmi , na ktorých má malé farebné korálky. Nahodí do miesta kde vidí najväčší pohyb cípalov a pomaličky priťahuje k brehu. Ako náhle cíti ťah ryby, zasekne. Dostávame od neho jeden nadvazec a ideme to skúsiť. Funguje to. Večer teda okrem úhorov nastražujeme už aj cípali. Nebudem už teraz opisovať každý jeden záber. Počas noci som mal 3 zábery no úspešne som zdolal len jedného sumca 130cm. Všetky tieto zábery prišli zasa zo zátoky. Ivan ostal v noci bez záberu. Ráno pri raňajkách sa ozýva môj ďalší prúd, ktorý som vyviezol do blízkosti prístavu a nastražil naň cípala. Plavák zmizol pod hladinu, prút sa začína krásne ohýbať. Pohotovo zasekávam , ale zásek je úplne do prázdna. Nechápem čo sa to deje, toľko nepremenených záberov po sebe som snáď ešte ani nemal. Idem si skrátiť čas lovom cípalov ,pri ktorom sa mi podarilo uloviť 75cm zubáča. Na obed je neskutočné teplo a tak sa ideme schladiť do vody. V tom započujeme zvuk rolničky. Ivan má záber a zdoláva sumca s dĺžkou 103cm. Po tomto zábere sa rozhoduje, že jeden prút skúsi vyviesť na noc na druhú stranu kanála k odstaveným nákladným lodiam. Z tohto miesta v noci zdoláva sumca s dĺžkou 110cm. Chvíľu po ňom mám záber aj ja na prút vyvezený tiež na druhej strane Bianca. Opäť sa mi ho nedarí premeniť , už ma to ozaj začína štvať. Prút znova vyvážam. Sadáme si do kresiel a zrazu počujeme akýsi zvláštny zvuk.
 |
 |
Po chvíli už viem čo sa deje. Z diaľky sa blíži motorový čln veľkou rýchlosťou. Čo teraz? V tej tme nemal šancu vidieť naše dva prúty vyvezené na druhej strane. Na to aby sme ich stihli stiahnuť je však neskoro. Vyberáme prúty zo stojanov, stúpame si na kreslá a dvíhame prúty čo najviac nad hlavu. Už len dúfame, že nám šnúry nezachytí, ale prejde pod nimi, čo sa aj podarilo. Padol nám kameň zo srdca. Kladieme si ale otázku či pôjde v noci ešte naspať. Čo ak áno.... Čo ak budeme už spať ... Máme radšej stiahnuť prúty? Z tohto nášho premýšľania nás vyslobodzuje záber na môj prút, samozrejme zo zátoky. Sumec podľa ťahu vyzerá oveľa väčší ako tí predtým. Keď už ho mám doslova pod nohami a snažím sa ho dvihnúť k hladine , začínam pociťovať narastajúci ťah a sumec si začína odvíjať prvé metre šnúry z cievky. Máme na prúte konečne poriadneho fúzača. Zdolávanie trvá asi 20-25 minút, kým sa nám pri brehu ukazuje krásne stavané telo tohto bojovníka. Vylovujeme ho z vody a meriame krásnych 175cm. Je to pre mňa taká náplasť na ranu za tie nepremenené zábery. Spokojní ideme spať. Aj keď s obavami či sa ten motorový čln nevráti spať. Našťastie sa tak nestalo. Prekvapenie však nastalo pri raňajkách, keď vidíme ako takmer cez celý kanál pláva nákladná loď. Ihneď sťahujeme prúty, ktoré sme mali vyvezené na druhej strane. Keď táto loď prepláva vôkol nás, registrujeme záber na Ivanov prút vyvezený v zátoke. Po zdolaní sumca ukladáme na podložku. Niečo nám tu ale nesedí. Sumec nám je akýsi povedomí. Po chvíli zisťujeme, že je to ten samý, ktorého Ivan chytil v pondelok na poludnie. Pre istotu ho ešte premeriame a utvrdíme sa , že je to on. Zabral presne z toho istého miesta ako pondelok. Do večera sa už nič zvláštne nestalo.
 |
 |
V noci sa výrazne ochladzuje. Začína fúkať silný vietor a chvíľu na to začína aj výdatne pršať. Nad ránom mám záber. Bežím k prútu, no než stihnem dobehnúť, šmyknem sa a padám na zem. Čo najrýchlejšie sa snažím pozbierať zo zeme a zasekávam. Zdolávam sumca s dĺžkou 93cm. Pršať prestáva až po obede. V tom nás prídu skontrolovať carabinieri. Kontrola prebehne bez problémov. Večer sa už obloha vyjasňuje a my ideme prichystať naše prúty na noc. Počas noci voda stúpla až o jeden a pol metra. Čo nás nijak zvlášť neprekvapuje, pretože počas celého týždňa nám voda stúpala a klesala o jeden meter aj niekoľkokrát za deň. V noci zdolávam metrového sumca a ráno mám ďalší záber. Sumca však po pár metroch strácam. Ďalší nepremenený záber na mojom konte. Toto ma už ozaj hnevá.
Zároveň to bol aj posledný záber našej výpravy. Začíname baliť veci a na obed vyrážame domov. Máme za sebou 6 dní a 5 talianskych nocí. S touto výpravou som veľmi spokojný, len ma trocha mrzia tie nepremenené zábery. No ale čo už. AJ to k sumčarine patrí.
Damir Crla
Black Cat Slovakia
